Minulú časť som nazval nultú, takže toto je prvá, kde už nadviažem na hudobnú teóriu, ale iba veľmi zľahka.

V minulej časti som opísal vlnenia, frekvencie a nejaký tón A, takže ako prvé na to napasujem chromatickú stupnicu (chromatic scale). Mali sme tón s určitou frekvenciou, rovnaký tón s dvojnásobnou frekvenciou a medzi nimi je zbytok chromatickej stupnice.

Chromatická stupnica obsahuje 12 tónov, všetky sú vzdialené o poltón (semitone), pokiaľ si vezmeme ako prvé naše A4 (komorné A) s frekvenciou 440 Hz, tak dostaneme takúto stupnicu (tóny si môžeme predstaviť ako skracujúce sa struny ako v piáne):

V angličtine sa používa miesto písmena H písmeno B a B znamená v nemeckom označení, ak si správne spomínam, tón A#, ale to pre nás nie je podstatné. Dôležitejšie sú mriežky, tie sa pridávajú k predchádzajúcemu označeniu tónu, keď tón nemá vlastné meno. Mriežka znamená zvýšenie o poltón, ešte existuje béčko (b), ktoré vyjadruje zníženie o poltón (A# je Hb, ale Hb je práve to nemecké B).

Dôležité je, že nie je za každým písmenkom mriežka a teda H/C a E/F sú vzdialené iba o poltón. Žiadne vysvetlenie, proste je to tak. Na klavíri sú písmenká biele klávesy, mriežky čierne, a každá ovláda kladivko trieskajúce do svojej struny:

Frekvencie som vynechal, pravdou je, že na presných frekvenciách nezáleží až do doby, kým potrebujeme zladiť dva alebo viac nástrojov, no pri jednom nástroji je dôležité iba aby pomery frekvencií tónov boli správne. Takže si volíme ako referenčnú frekvenciu 440 Hz, ktorá nám udáva aké frekvencie majú mať iné tóny, a to podľa vzorca:

f(n) = 2^(n/12) * 440 Hz

kde n udáva o koľko poltónov nižšie alebo vyššie hľadaný tón je (n=0 pre A4, n=12 pre A5, n=-12 pre A3).

(Pre menej matematicky zdatných, daný vzorec vyjadruje dvanástu odmocninu z 2 na n-tú, potom ešte vynásobená našou zvolenou frekvenciou 440 Hz).

Našu referenčnú frekvenciu pre komorné A si teda môžeme upraviť a história tejto frekvencie aj bola riadne divoká, no dnes sa zvyčajne používa štandardná hodnota 440, orchestre ale zvyknú ladiť aj o pár hertzov vyššie.

Zaujímavosťou je, že aj v populárnej hudbe sa môžu vyskytnúť výnimky. “Fat Bottomed Girls” od skupiny Queen údajne používa hodnotu 445 Hz, čo sa mi nepodarilo overiť, ale čo takáto zmena vlastne znamená?

Sme posunutí asi o pätinu poltónu (poltón v tejto frekvenčnej oblasti má približne 25 Hz a my sme o 5 Hz posunutí). Ak sú moje výpočty správne, tak táto chyba je všade konštantná, pretože hoci s klesaním sa chyba delí dvoma a so stupaním sa násobí dvoma, poltóny medzi dvoma tónmi sa rovnakým pomerom zmenšujú/zväčšujú tiež.

Tak to bol veľmi jemný úvod do základov terminológie. Až potiaľto je to hádam zaujímavé aj pre ľudí nehrajúcich, no ďalšie pokračovania bez možnosti niečo zabrnkať asi také zaujímave nebudú. Každopádne v najbližšej dobe sa budem ešte venovať praktickejším veciam a vysvetleniam ako veci fungujú.